Všetko začali kone. Huculské kone. Sú to riadne potvory, to vám teda poviem 🙂 No a na dlhšie jazdy sa vám zídu sedlové brašne. Tak reku, prečo si ich neušiť, že. Skúsil som a vyšlo to. A odvtedy skúšam ďalej. Každá nová vecička je nový pokus, pri každej sa zdokonaľujem a učím.
Kúpiť si koňa aj keď som nikdy predtým nejazdil to bola výzva. A s kožou to bolo podobné. Pomohol kamarát Tvor, ktorý mi dal zopár úvodných rád a týmto by som sa mu rád poďakoval. Potom pomáhal youtube 🙂 Na prácu s kožou potrebujete predstavivosť, trpezlivosť a precíznosť. Celkom mi to sadlo. Myslím.
Zopár známych si objednalo nejaké veci, často to bolo niečo nové, čo som ešte nerobil – zakaždým výzva. A to ma baví. Naozaj by ma nebavilo produkovať rovnaké veci jednu za druhou. Nepoužívam šablóny, stroje. Tak ako žiaden kus kože nie je rovnaký, tak ľudská ruka neurobí dve veci rovnako.
Prírodné kultúry verili, že všetko má dušu. Ja verím, že ju môžu mať aj veci. Verím, že duša je niečo neopakovateľné. Každý tvor je jedinečný, každý strom, ale aj každý kameň. Jedinečnosť, neopakovateľnosť a aj nejaké tie chybičky – to je duch veci.
Ak Vás zaujíma ako vzniká taká vecička, tak tu Vám prinášam obrazový príbeh jednej z nich. Robil som ju podľa požiadavky kamaráta, ktorý si prial aj zdokumentovať jej výrobu. Je to kapsička na turistický varič z hrubej kože vybavená vzadu MOLLE systémom uchytenia, ktorý som doteraz tiež nepoznal. Takže vďaka, že som sa opäť mohol niečo naučiť.
Som toho názoru, že vec by mala slúžiť dlhé roky. Preto na svoje výtvory dávam doživotnú záruku a rád Vám opravím aj prípadné ťažšie poškodenia. A prečo je mojou značkou vlčia stopa a javorový list? Lebo v dolinke kde chováme s kamarátom kone tečie javorový potok z ktorého pijú naše kone ale aj „naši“ vlci. Vlci sú pre mňa symbolom divočiny, slobody a rovnováhy v prírode. Mnohokrát som ich stopoval a zopár krát aj stretol za čo zas vďačím môjmu parťákovi Kamilovi, ktorý ma priviedol aj ku koňom a teda nepriamo aj ku koži.
